VLK a ochrana vlka. Roky boja za šelmu. 1993 – 2025

• • 1973

    • na severovýchode Slovenska, v pohorí Čergov vznikla neformálna a underground lesná skupina WOODCRAFT, neskôr premenovaná na VLK (Výbor Ľudovej Kontroly)

  • 1974

    • začiatok spolupráce s Krajským ústavom štátnej ochrany prírody v Prešove, predovšetkým s RNDr. Jozefom Voskárom, ktorý študoval ekológiu vlka v oblasti Karpát a botanikom RNDr. Ľudovítom Dostálom.
    • Monitoring výskytu vlka predovšetkým v Levočských vrchoch, Čergove, Laboreckej vechoviny a Bukovských vrchov.
    • Príprava podkladov na zákaz používania jedov pri lovu vlka, zákaz používania pascí a zmena doby lovu vlka.

  • 1975

    • Do tohto roku nemal vlk žiadnu ochranu, poľovníci ho lovili celoročne bez akýchkoľvek obmedzení. Za ulovenie vlka bola vyplácaná odmena 2000 Kčs, znížená neskôr na 500 Kčs. V roku 1975 sa podarilo presadiť, so zásadným diplomatickým vplyvom RNDr. Jozefa Voskára, čiastočnú ochranu s dobou lovu vlkov od 16. 9. do 28. 2. Obmedzenia lovu počas poľovnej sezóny neboli žiadne. Tento stav pretrval do roku 1994.

  • 1980

    • VLK legalizoval sčasti svoju činnosť v jedinej oficiálnej organizácii schválenej režimom, vznikla ZO SZOPK VLK

  • 1993

    • ZO SZOPK VLK zaniklo, radikálni členovia založili Lesoochranárske zoskupenie VLK, organizáciu založenú na princípoch hlbokej ekológie s hlavnou víziou záchrany prirodzených lesov.

  • 1993

    • začala desaťročná kampaň, plánovaná do roku 2003, ktorej cieľom bola zmena verejnej mienky v prospech vlka, prvé mediálne zmienky o funkcii vlka v našich ekosystémoch a o potrebe chrániť túto šelmu; osvetové a mediálne aktivity sa následne stali trvalou a významnou súčasťou aktivít VLKa, predovšetkým do roku 2003

  • 1994

    • podarilo sa presadiť celoročnú ochranu vlka prostredníctvom zákona č. 287/1994 o ochrane prírody a krajiny, avšak poľovníci rešpektovali iba poľovnú legislatívu – vyhlášku č. 172/1975, ktorá lov vlkov umožňovala od 16. 9. do 28.2. Spory, ktoré viedla SIŽP ukončoval Najvyšší súd SR v prospech poľovníkov. Stav legislatívneho rozporu a nerešpektovanie ochrany vlkov poľovníkmi pretrval do roku 1999.

  • 1995

    • začiatok spolupráce s poľskou organizáciou Pracownia na rzecz wszystkich istot, medzinárodný aspekt ochrany vlka sa stáva trvalou súčasťou našej práce

  • 1996

    • VLK začal organizovať Vlčie dni, intenzívne niekoľkotýždňové aktivity venované osvete zameranej na ochranu vlkov, ktoré vychádzali zo staroslovanskej mytológie, v ktorej bol vlk apotropaické zviera, spolupráca s pražským mytológom Zdeňkom Váňom

  • 1997

    • VLK spolu s Pracownia na rzecz wszystkich istot a International Wolf Federation organizuje v poľskom Krosne a následne v Prešove veľkú demonštráciu, za účasti dvesto účastníkov, proti plánovanému odstrelu 93 vlkov v Podkarpatskom vojvodstve a za zavedenie celoročnej ochrany vlka na Slovensku

  • 1998

    • príprava eliminácie škôd spáchaných vlkmi na hospodárskych zvieratách nasadením pastierskych psov

  • 1999

    • VLK zadal celoslovenský prieskum verejnej mienky s otázkami zameranými na vlkov (realizoval FOCUS, otázky zamerané na dôležitosť, prospešnosť a ohrozovanie ľudí); prieskum pomohol nastaviť priority v oblasti osvety
    • MŽP zorganizovalo seminár o budúcej ochrane vlkov, na ktorom v úzkom kruhu s vylúčením zástupcov VLKa rozhodli o zosúladení poľovnej a ochranárskej legislatívy a zrušení celoročnej ochrany
    • MŽP SR vyhláškou č. 93/1999 zrušilo celoročnú ochranu a povolilo lov vlkov od 1. 11. do 15. 1., rovnakým spôsobom bola zmenená aj vyhláška 172/1975. Naďalej neboli zavedené žiadne obmedzenia lovu počas poľovnej sezóny. Legislatíva naďalej umožňovala legálne zlikvidovať celé svorky a teoreticky i všetkých vlkov. Vlkov bolo možné loviť na spoločných poľovačkách, individuálne, bez obmedzenia počtu ulovených vlkov. Ochrana vlkov v pohraničnom území s Poľskom ani v koridoroch do Maďarska a Čiech nebola zabezpečená. Do roku 2001 sa mal zmonitorovať stav vlčej populácie a zhodnotiť dopad povoleného lovu.
    • VLK vydal brožúru „Obnovenie tradície využívania pastierskych strážnych psov“
    • nasadzovanie pastierskych psov na salaše, výcvik, vyhodnotenie výsledkov

  • 2000

    • VLK vyvíjal cielené osvetové aktivity v oblastí Kysúc, ktoré sú prirodzeným koridorom vlkov do Čiech. Súčasťou boli prieskumy verejnej mienky na začiatku a konci; o 8% sa znížil strach z vlkov, o 12% stúpol negatívny postoj k zabíjaniu vlkov a o 12% informovanosť o možnostiach ochrany hospodárskych zvierat.
    • ukončenie výskumu, ktorého praktickú časť pomáhal zabezpečovať VLK, zameraného na potravu vlkov, areál výskytu vlkov a rozšírenia nebezpečného infekčného ochorenia klasického moru ošípaných v populácii diviakov; výsledky preukázali pozitívny vplyv vlkov na zdravie diviakov a nešírenie vírusu vlkmi. Začiatok propagácie výsledkov výskumu širokej verejnosti, odbornej verejnosti, štátnym inštitúciám a Európskej komisii.
    • začiatok projektu zameraného na správnu tradičnú výchovu pastierskych strážnych psov; umiestňovanie a asistencia pri správnej výchove šteniat na vybraných salašoch

  • 2001

    • MP a MŽP potvrdilo, že žiadnu analýzu dopadu lovu vlkov štátne inštitúcie neuskutočnili
    • VLK sa zúčastnil veľkoplošného sčítania šeliem na Poľane, ktoré preukázalo 5-násobné nadhodnotenie početnosti vlkov udávanej v poľovníckej štatistike oproti reálnemu stavu
    • VLK vydal knihu O vlkoch a ľuďoch
    • zástupca VLKa bol menovaný za člena Komisie pre veľké šelmy zriadenej ministrom životného prostredia a ministrom pôdohospodárstva
    • VLK zorganizoval medzinárodnú konferenciu na Táloch zameranú na prirodzené lesy; prezentované boli aj výsledky výskumu o more diviakov a pozitívnom vplyve vlkov

  • 2002

    • VLK vyvolal záujem a tlak verejnosti v spolupráci so spriatelenými miestnymi organizáciami v susedných štátov, v dôsledku ktorého bola zavedená celoročná ochrana koridorov do Čiech a Maďarska – časť územia CHKO Kysuce a časť územia NP Slovenský kras. Obdobný postup VLK uplatnil i v spojitosti so zlepšením ochrany pohraničnej oblasti s Poľskom.

  • 2003

    • napriek protestom VLKa, zaviedol štát v zákone o ochrane prírody vyplácanie škôd poľovníkom za zver strhnutú vlkmi

  • 2004

    • vstup SR do Európskej únie – v prístupových rokovaniach do EÚ si Slovensko v Európskej direktíve 92/43/EEC uplatnilo výhradu voči vlkovi z Annexu IV (druhy, ktoré vyžadujú striktnú ochranu). Vlk zostal bez výhrady v Annexe II, kde je uvedený ako prioritný druh, na ochranu ktorého sa vyžaduje ustanovenie špeciálnych území ochrany (napr. NATURA 2000).
    • VLK pripravil verejnú výzvu na zavedenie celoročnej ochrany vlkov, ku ktorej sa pridalo 45 signatárov
    • VLK adresoval list zástupcom EK, v ktorej upozornil na zlú situáciu vlkov na Slovensku a požiadal o zmenu európskej legislatívy tak, aby sa ochrana vlkov zlepšila
    • VLK požiadal ministra financií o aktívne presadzovanie celoročnej ochrany vlkov – súvis so stámiliónovými finančnými stratami zapríčinenými kolobehom nebezpečného vírusu medzi ošípanými a diviakmi. 93% lokalít s týmto vírusovým ochorením u diviakov je v časti Slovenska, kde vlci nežijú. K listu získal VLK podporu 20 enviro organizácií.
    • vyvolávanie medzinárodného tlaku spriatelenými organizáciami a verejnosťou, napr. protesty pred ambasádami SR v Poľsku a Čechách proti strieľaniu vlkov na Slovensku; písomný protest českého ministra životného prostredia a podobne
    • štát schválil územia NATURA 2000, pričom v 72 z nich je vlk uvedený ako predmet ochrany. Spôsob lovu a ochrana vlkov v týchto územiach zostala rovnaká ako mimo nich.

  • 2005

    • VLK sa zapojil do procesu novelizácie vyhlášky č. 24/2003 k zákonu o ochrane prírody a krajiny, ktorá mala čiastočne vyriešiť neochranu vlkov v NATURA územiach. Cieľom bolo v medzirezortnom pripomienkovaní v spolupráci s MŽP SR presadiť celoročnú ochranu vlkov v jadrovom území ich výskytu, čiže v územiach národných parkov a podľa návrhu VLKa aj v ich ochranných pásmach. Ministerstvo pôdohospodárstva akceptovanie návrhu celoročnej ochrany v národných parkoch podmienilo predĺžením lovu vlkov na zvyšnom území od 15. 9. do 28. 2. MŽP SR s návrhom MP SR nesúhlasilo a túto časť novely z rokovaní stiahlo.
    • VLK prostredníctvom infožiadostí získal potvrdenia, že MP SR nemá znalosti o aktuálnom stave, vývoji a love vlčej populácie na Slovensku – dáta boli žiadané za roky 1990 – 2005
    • VLK upozornil na zlú situáciu vlkov na Slovensku členov jadrovej skupiny LCIE (Large Carnivore Initiative for Europe)

2006

• • VLK zaslal Európskej komisii list o nedodržaní predvstupového záväzku Slovenska zaviesť celoročnú ochranu vlkov v jadrovom území ich výskytu, poukázal na problémovú situáciu vlkov na Slovensku a sťažoval sa na strieľanie vlkov počas poľovnej sezóny bez akýchkoľvek obmedzení
  • VLK publikoval otvorenú výzvu adresovaná ministrom MŽP SR a MP SR, aby sprísnili ochranu vlkov
  • VLK adresoval sťažnosť Európskej Komisii, v ktorej upozornil na zlú situáciu vlkov na Slovensku začiatok riešenia strieľania vlkov na Slovensku na európskej úrovni vo vzťahu k porušovaniu európskej smernice
  • Prezídium policajného zboru SR dalo podnet na presne neurčených pracovníkov sekcie MPSR za nevykonanie potrebných krokov na zamedzenie nekontrolovaného odstrelu vlkov na Slovensku

• 2008

  • VLK si vyžiadal z ministerstiev ŽP a pôdohospodárstva informácie, koľko vlkov bolo ulovených v NATURA územiach vyhlásených pre ochranu vlkov jednotlivo za roky 2004 až 2008. A tiež akým spôsobom je zabezpečená regulácia lovu a kto o nej rozhoduje. Ministerstvá v odpovedi uviedli, že požadované informácie nemajú k dispozícii.

• 2009

  • VLK zaslal infožiadosti na ministerstvá ŽP a pôdohospodárstva, lesné úrady a Národné lesnícke centrum so žiadosťou o uvedenie reálnych počtov vlkov na Slovensku. Žiadne neposkytli, lebo okrem nereálnych Poľovníckych štatistík iné dáta nemajú.
  • poľovníci vyhláškou č. 344/2009 s účinnosťou od 1. 9. 2009 zaviedli lov vlkov od 1. 10. do 31. 1. čím nerešpektovali ochranu danú platnou vyhláškou č. 24/2003, ktorá lov povoľovala od 1. 11. do 15. 1. Opäť nastal rozpor v legislatíve.
  • VLK podával trestné oznámenia, ktoré odmietala nielen polícia, ale sankcie neriešila ani Slovenská inšpekcia životného prostredia, napriek tomu, že vlci boli lovení v čase ochrany, ktorú určovala vyhláška k zákonu o ochrane prírody a krajiny. Problém úrady neriešili, zrejme z dôvodov, že v minulosti pri nesúlade legislatívy Najvyšší súd rozhodoval v prospech poľovníkov.
  • prvý krát ministerstvo pôdohospodárstva určilo kvótu lovu vlka
  • VLK získal znenie kvóty cez infožiadosť (obdobne aj v nasledujúcich rokoch)

  kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 140 vlkov
  kvóta určovala len počet, umožňovala lov na spoločných poľovačkách
  lov bol povolený od 1.10. do 31.1. (v rozpore s ochranou danou zákonom o ochrane prírody)
  počet usmrtených vlkov: 138

• 2010

  • novela zákona o poľovníctve; určovanie kvóty lovu vlka bolo zaradené do právomocí ministerstva pôdohospodárstva
  • VLK zapojil do riešenia sťažnosti právnu kanceláriu JUDR. Rajtákovej, ktorá v mene VLKa zaslala sťažnosť Európskej komisii, v ktorej poukázala na strieľanie vlkov v NATURA územiach a na zmenu poľovnej legislatívy, ktorá predĺžila lov vlkov v rozpore s ich ochranou určenou vo vyhláške k zákonu o ochrane prírody a krajiny. V sťažnosti bolo upozornené aj na problémy vlkov v panónskom biogeografickom regióne.

  kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 150 vlkov
  kvóta určovala len počet, umožňovala lov na spoločných poľovačkách
  lov bol povolený od 1.10. do 31.1. (v rozpore s ochranou danou zákonom o ochrane prírody)
  počet usmrtených vlkov: 158

• 2011

  • VLK prostredníctvom právnej kancelárie podal vo februári ďalšiu sťažnosť EK, v marci a v októbri ich doplnil zaslaním informácií o love vlkov v NATURA územiach.
  • VLK sa stal členom Pracovnej skupiny pre manažment veľkých šeliem – poradného orgánu ministra životného prostredia
  • poľské národné parky v pohraničí so Slovenskom informujú poľského ministra o situácii vlkov, ktoré ako teritórium využívajú obe krajiny, pričom v Poľsku sú chránené a na Slovensku strieľané (v liste použili informácie poskytnuté VLKom) a požiadali o riešenie tejto nepriaznivej situácie
  • česká organizácia Hnutí DUHA zaslala Európskej komisii sťažnosť z dôvodu strieľania vlkov na Slovensku; v roku 2012 ju doplnilo (informácie k sťažnosti poskytol VLK)
  • maďarské organizácie Nimfea a Nature Conversation Association zaslali sťažnosť Európskej komisii z dôvodu strieľania vlkov na Slovensku

  kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 120 vlkov
  kvóta určovala len počet, umožňovala lov na spoločných poľovačkách
  lov bol povolený od 1.10. do 31.1. (v rozpore s ochranou danou zákonom o ochrane prírody)
  počet usmrtených vlkov: 134

• 2012

  • poľská organizácia Pracownia na rzecz wszystkich istot zaslala Európskej komisii sťažnosť z dôvodu strieľania vlkov na Slovensku (informácie k sťažnosti poskytol VLK)
  • VLK opätovne doplnil sťažnosť adresovanú EK
  • VLK zaslal list na EK, z dôvodu nečinnosti EK vo vzťahu k sťažnosti VLKa, ktorú v tom čase už VLK 4x doplnil o nové informácie
  • VLK podnietil verejnosť k zasielaniu osobných listov Európskej komisii vo veci sťažnosti VLKa; verejnosť EK zaslala viac ako tisíc originálnych listov na podporu riešenia sťažnosti VLKa a zlepšenia ochrany vlkov na Slovensku
  • poľovníci zmenili vyhlášku č. 344/2009, ktorou zabezpečili zosúladenie času lovu vlkov s vyhláškou k zákonu o ochrane prírody, lov vlka je možný od 1. 11. – do 15. 1. Legislatívny rozpor bol odstránený na základe žiadosti EK, v rámci riešenia sťažnosti VLKa týkajúcej sa situácie vlkov na Slovensku

  kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 130 vlkov
  kvóta umožňovala lov na spoločných poľovačkách
  lov bol povolený od 1.11. do 15.1. (skrátenie doby lovu v prospech vlkov, trvalo platné v ďalších rokoch)
  počet usmrtených vlkov: 150

• 2013

  • EK voči Slovensku začala konanie o porušení č. 2013/4081 (infringement) za porušovanie európskej smernice a nezabezpečenia ochrany vlkov, z dôvodu nesúladu kvóty pre lov s požiadavkami na zachovanie alebo obnovu populácie vlka podľa smernice 92/43/EHS
  • v kvóte bol prvý krát zakázaný lov na spoločných poľovačkách, bola zavedená povinnosť zavolať na miesto ulovenia zástupcu štátnej ochrany prírody SR, vo všetkých územiach NATURA 2000 určených pre ochranu vlkov bol lov vlkov vylúčený

  kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 80 vlkov (významný pokles kvóty oproti predošlým rokom; pokles udržaný trvalo)
  povolený iba individuálny lov (novo zaradená podmienka)
  povinnosť privolať zástupcu štátnej ochrany k ulovenému vlkovi (novo zaradená podmienka)
  lov nepovolený v NATURA územiach (novo zaradená podmienka)
  počet usmrtených vlkov: 28

• 2014

  • bola stanovená spoločenská hodnota vlka vo výške 2000 eur vyhláškou č. 421/2013
  • zmena vyhlášky 24/2003, ktorou bola rozšírená celoročná ochrana vlkov v katastroch obcí v prihraničnom pásme s Poľskom (okrem okresu Stará Ľubovňa)
  • zmena poľovnej vyhlášky 344/2009, ktorou bola rozšírená celoročná ochrana vlkov v katastroch obcí v prihraničnom pásme s Poľskom (okrem okresu Stará Ľubovňa)
  • VLK vydal osvetový leták Máme radi vlkov

  kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 80 vlkov
  povolený iba individuálny lov
  povinnosť privolať zástupcu štátnej ochrany k ulovenému vlkovi
  v kvóte sa neobjavilo zamedzenie lovu v NATURA územiach
  počet usmrtených vlkov: 56

• 2015

  • VLK spustil petíciu Máme radi vlkov, ktorej cieľom bolo skompletizovanie celoročnej ochrany v pohraničnom území s Poľskom a zákaz lovu vlka v katastroch, do ktorých zasahujú územia NATURA 2000 vyhlásených na ochranu vlkov; v podpisových archoch VLK ministerstvu odovzdal 25 000 podpisov
  • VLK prijal pozvanie za člena Komisie pre určovanie kvót; následne v komisii vystupoval proti opätovnému zavedeniu spoločných poľovačiek a presadzoval požiadavky uvedené v petícii Máme radi vlkov. Do podmienok kvóty bolo vrátené zastavenie lovu v NATURA územiach.

  kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 90 vlkov
  povolený iba individuálny lov;
  povinnosť privolať zástupcu štátnej ochrany k ulovenému vlkovi
  vlkov nie je možné strieľať v NATURA územiach (opätovne zaradená podmienka)
  vlkov nie je možné strieľať v prihraničnom území okresu Stará Ľubovňa (novo zaradená podmienka)
  počet usmrtených vlkov: 43

• 2016

  • Ministerstvo životného prostredia schválilo Program starostlivosti o vlka; členom pracovne skupiny bol aj VLK, avšak nie všetky námietky VLKa boli do finálneho dokumentu zapracované
  • EK oznámila VLKu, že z dôvodu náprav v zabezpečení ochrany vlkov uvažuje ukončiť konanie o porušení 2013/4081 voči Slovensku
  • VLK listom požiadal EK, aby pokračovala v konaní o porušení proti SR z dôvodu opätovného zavedenia spoločných poľovačiek na vlka v oblasti Poľany; EK v reakcii požiadalo MŽP SR o vysvetlenie
  • verejnosť sa pripojila k výzve VLKa a opätovne zasielali listy EK
  • VLK prostredníctvom právnej zástupkyne zaslal EK list, v ktorom z dôvodov uvedených v liste nesúhlasil s ukončením konania o porušení, keďže Sovensko napriek pozitívnemu posunu nenapravila všetky nedostatky zo vzťahu k zabezpečeniu priaznivého stavu populácie vlka

  kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 70 vlkov
  povolený individuálny lov okrem územia Poľany, kde ministerstvo svojvoľne povolilo spoločné poľovačky
  povinnosť privolať zástupcu štátnej ochrany k ulovenému vlkovi
  vlkov nie je možné strieľať v NATURA územiach,
  vlkov nie je možné strieľať v prihraničnom území okresu Stará Ľubovňa,
  vlkov nie je možné strieľať v panónskom biogeografickom regióne (novo zaradená podmienka)
  počet usmrtených vlkov: 48

• 2017

  • VLK zaslal ministrovi ŽP návrh na zmenu vyhlášky 24/2003 z dôvodu prehodnotenia zmeny rozsahu územnej a časovej doby ochrany vlka

  kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 76 vlkov
  povolený iba individuálny lov
  povinnosť privolať zástupcu štátnej ochrany k ulovenému vlkovi
  vlkov nie je možné strieľať v NATURA územiach,
  vlkov nie je možné strieľať v prihraničnom území okresu Stará Ľubovňa,
  vlkov nie je možné strieľať v panónskom biogeografickom regióne
  počet usmrtených vlkov: 40

• 2018

  • VLK požiadal ministerku pôdohospodárstva o určenie nulovej kvóty; súčasťou žiadosti boli informácie a mapy výskytu vlkov a moru ošípaných
  • VLK požiadal ministra životného prostredia a presadzovanie nulovej kvóty; súčasťou žiadosti boli informácie a mapy výskytu vlkov a moru ošípaných
  • VLK požiadal poradné zbory okresných úradov o určenie nulovej kvóty
  • VLK, MŽP SR a ŠOP SR presadzovali na komisii určenie nulovej kvóty

  kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 70 vlkov
  povolený individuálny lov
  povinnosť privolať zástupcu štátnej ochrany k ulovenému vlkovi
  vlkov nie je možné strieľať v NATURA územiach,
  vlkov nie je možné strieľať v prihraničnom území okresu Stará Ľubovňa,
  vlkov nie je možné strieľať v panónskom biogeografickom regióne
  zákaz lovu vlka v poľovnom revíri združenia, ktoré bolo riešené na základe trestného oznámenia VLKa (novo zaradená podmienka)
  počet usmrtených vlkov: 31

• 2019

  • výzva 29 organizácií na zastavenie lovu vlkov a zavedenie celoročnej ochrany
  • VLK požiadal ministerku pôdohospodárstva o určenie nulovej kvóty
  • VLK požiadal ministra životného prostredia a presadzovanie nulovej kvóty
  • výzvu 29 organizácií na zastavenie lovu vlkov do konca roka podpísalo vyše 46 800 ľudí; VLK do výzvy presadil požiadavku na určenie nulovej kvóty (jednoduchého riešenia, ktoré nevyžaduje dohodu rezortov na zmene legislatívy a ktoré umožní vlkom zabezpečiť potrebnú ochranu)

  kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 35 vlkov

• 2020

  • LZ VLK požiadal v pripomienkovom konaní o zmenu poľovného zákona a príslušných dvoch vyhlášok, pričom do schválenia týchto legislatívnych zmien je nutné určenie nulovej kvóty pre lov vlka.
  • LZ VLK adresoval poradným zborom pre poľovné oblasti sídliacich na okresných úradoch v Bystrici, Prešove, Košiciach, Žiline, Nitre a Trenčíne žiadosti o určenie nulovej kvóty na lov vlkov v poľovnej sezóne 2020/2021; tieto žiadosti neboli akceptované
  • LZ VLK listom vyzval generálne riaditeľstvo ŠOP SR o zastavenie odchytávania vlkov a ich označovania telemetrickými obojkami; odchytávanie ŠOP SR realizuje v spolupráci so španielom Albertom Roura Simó, pričom za výrazne problematické považuje VLK odchytávanie vlkov v územiach, v ktorých majú vlci celoročnú ochranu; medializovanie odchytávania vlkov počas nasledujúcich mesiacov
  • LZ VLK pripravil a zaslal ministerstvu pôdohospodárstva požiadavky na zmenu zákona o poľovníctve a príslušnej vyhlášky; súčasťou požiadaviek bolo aj zaradenie vlka medzi celoročne chránené druhy
  • Spracovali a zverejnili sme ucelené prehľady zabitých vlkov v jednotlivých poľovných sezónach
  • Uskutočnili sme viacero stretnutí a rozhovorov s ministrom životného prostredia a ministrom pôdohospodárstva vo veci prijatia legislatívnych zmien týkajúcich sa ochrany vlkov
  • zástupca VLK-a ako člen kvótovacej komisie s mandátom viac ako 50 000 ľudí, ktorí podpísali výzvu za nulovú kvótu a celoročnú ochranu vlkov, presadzoval určenie nulovej kvóty odstrelu vlka v poľovnej sezóne 2020/2021; napriek upozorneniu, že schválením kvóty umožňujúcej lov vlkov bude porušený Program starostlivosti o vlkov, ministerstvo Ministerstvo pôdohospodárstva schválilo kvótu na odstrel 50 vlkov v poľovnej sezóne 2020/2021
  • LZ VLK po schválení kvóty vyzval verejnosť na zasielanie sťažností adresovaných Európskej komisii a ministrovi pôdohospodárstva; vzory sťažností sme sprístupnili verejnosti a o pomoc sme požiadali aj spriatelené organizácie z okolitých krajín ( napr. Hnutí DUHA z Českej republiky, PNRWI z Poľska)
  • LZ VLK zaslal ministrovi pôdohospodárstva žiadosť o zrušenie určenej kvóty
  • LZ VLK požiadal ministra životného prostredia o začatie konania na presun vlkov pod rezort životného prostredia a ich zaradenia medzi chránené druhy; táto požiadavka bola akceptovaná v zverejnenom návrhu novely vyhlášky č. 24/2003
  • LZ VLK vyzval generálne riaditeľstvo Lesov SR š. p., aby v ich revíroch vlci zabíjaní neboli, keďže na rokovaní kvótovacej komisie boli za schválenie nulovej kvóty
  • LZ VLK podal žalobu na slovenský súd na ministerstvo pôdohospodárstva pre nerešpektovanie Programu starostlivosti o vlka; zároveň sme požiadali súd o vydanie predbežného opatrenia, ktoré by zastavilo lov (súd požiadavku o vydanie predbežného opatrenia zamietol uznesením, ktoré bolo vydané až po skončení doby lovu vlkov)
  • LZ VLK pripravil hromadnú pripomienku k návrhu vyhlášky MŽP SR, na podporu zaradenia vlkov medzi chránené druhy; v priebehu niekoľkých dní pripomienku podporilo vyše 20 000 ľudí; v medzirezortnom pripomienkovom konaní nesúhlasili so zaradením vlkov medzi chránené druhy tieto inštitúcie: Lesy SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Slovenská poľovnícka komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ÚRZVNL
  • o situácii s vlkmi na Slovensku a povolení ich lovu sa bolo možné dočítať aj v decembrovom vydaní prestížneho časopisu SCIENCE (Evidence-based hunting policy needed in Slovakia)

• 2021

  • priebežne sme zverejňovali informácie o zastrelených vlkoch a pripravili mapu s lokalizáciou zastrelených vlkov; poľovníci v januári 2021 usmrtili 9 vlkov v rámci povolenej kvóty; celkovo v poľovnej sezóne 2020/2021 usmrtili 39 vlkov, povolená kvóta bola 50.
  • VLK sa aktívne zapájal a medializoval legislatívny proces týkajúci sa schvaľovania vyhlášky meniacej ochranu vlkov; opakovane sme podnecovali záujem o túto tému
  • 22. apríl – minister životného prostredia SR podpísal vyhlášku č. 170/2021, ktorá zaradila vlkov medzi chránené druhy s celoročnou ochranou; podpisovania vyhlášky sa slávnostne online pripojením s premietaním na veľkej obrazovke zúčastnil i náčelník LZ VLK Juraj Lukáč
  • 1. jún – nadobudnutie účinnosti vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR, ktorá zaradila vlkov medzi chránené druhy s celoročnou ochranou
  •  27. október – zástupca VLK-a sa zúčastnil rokovania pracovnej skupiny pre určenie kvóty lovu vlka; ministerstvo pôdohospodárstva akceptovalo zaradenie vlka medzi chránené druhy a kvótu lovu neurčí
  • 27. október – ministerstvo pôdohospodárstva po zasadnutí pracovnej skupiny pre určenie kvóty lovu vlka vydalo záver, že kvótu lovu vlka v poľovnej sezóne 2021/2022 neurčuje
  • celoročne mapovanie posedov a vnadísk so zapojením verejnosti; podávanie podnetov na mäsové návnady pred posedmi

  K poklesu počtu ulovených vlkov a k zlepšeniu situácie vlkov pomohli najmä tieto opatrenia dosiahnuté dlhodobými aktivitami LZ VLK:

  • poľovnícka legislatíva bola zjednotená s ochranárskou v prospech ochrany vlkov
  • vlkov prestali strieľať v neobmedzenom počte
  • vlkov prestali strieľať na spoločných poľovačkách
  • bola zavedená povinnosť privolať ku každému ulovenému vlkovi zástupcu štátnej ochrany (táto podmienka eliminovala legalizovanie úlovkoch vlkov zastrelených počas doby ochrany)
  • v legislatíve bola ustanovená celoročná ochrana vlkov v koridoroch do Čiech a Maďarska
  • v legislatíve bola ustanovená celoročná ochrana vlkov pozdĺž celej hranice s Poľskom (okrem okresu Stará Ľubovňa)
  • bolo zastavené usmrcovanie vlkov v okrese Stará Ľubovňa
  • bolo zastavené usmrcovanie vlkov v územiach európskeho významu NATURA 2000 (cca 435 000 hektárov)
  • bolo zastavené usmrcovanie vlkov v panónskom biogeografickom regióne, čím bola zabezpečená ochrana vlkov na juhu Slovenska a v pohraničí s Maďarskom
  • vlkovi bola určená spoločenská hodnota 2000 eur

• Obdobie s celoročnou ochranou začalo 1. júna 2021

• 2022

  • 20. apríl – poradný zbor poľovnej oblasti Poľana v uznesení navrhol lov 8 vlkov a to rozpore s ich celoročnou ochranou
  • 26. apríl – VLK ako člen poradného zboru poľovej oblasti Poľana namietal návrh usmrtenia 8 vlkov a požadoval jeho zmenu na nulu z dôvodu, že vlci sú celoročne chránení
  • 23. máj – zástupca VLK-a sa dištancoval od uznesenia poradného zboru poľovnej oblasti Poľana a požadoval aby sa list s dištancovaním stal súčasťou uznesenia poradného zboru ; dôvodom dištancovania sa bola skutočnosť, že členovia poradného zboru schválili uznesenie, ktorým odporúčali usmrtenie 8 vlkov v rámci kvóty a teda nerešpektovali ich celoročnú ochranu
  • 28. október – zasadnutie pracovnej skupiny pre určenie kvóty lovu vlka v poľovnej sezóne 2022/2023, ktorého sa zúčastnil i zástupca LZ VLK; v závere zasadnutia predseda pracovnej skupiny skonštatoval, že ročná kvóta lovu vlkov sa neurčuje

• 2023

  • 12. apríl – VLK ako člen poradného zboru poľovej oblasti Poľana namietal akékoľvek návrhy lovu vlkov, ktoré by nabádali k usmrcovaniu chránených druhov na poľovačkách
  • 25. október – výmena Vlády SR
  • november – zverejnili sme prvotné informácie k legislatívnemu procesu zmien týkajúcich sa rušenia ochrany vlkov a vyzvali širokú verejnosť, aby sa zapojili do pripomienkovania legislatívneho procesu; zverejnili sme kontaktný e-mail help@vlkolak.sk, prostredníctvom ktorého sa nám ľudia začali nahlasovať na aktívnu pomoc vlkom
  • 7. november – zasadnutie pracovnej skupiny pre určenie kvóty lovu vlka, ktorého sa zúčastnil i zástupca LZ VLK; zasadnutie bolo uskutočnené v rozpore so štatútom pracovnej skupiny a v rozpore s programom starostlivosti o vlka; namietali sme určenie kvóty z dôvodu, že vlci sú celoročne chránení a ich lov nie je možný
  • 7. november – ministerstvo pôdohospodárstva určilo kvótu lovu vlkov pre poľovnícku sezónu 2023/2024 v počte 60 jedincov; kvótu určili napriek našim námietkam a skutočnosti, že platila celoročná ochrana vlkov a poľovačky neboli možné
  • 29. november – VLK sa zapojil do legislatívneho procesu návrhu zmeny vyhlášky pripomienkovaním predbežnej informácie; ministerstvo životného prostredia oficiálne začalo legislatívny proces zrušenia ochrany vlkov (číslo procesu PI/2023/325)
  • 29. november – VLK sa zapojil do legislatívneho procesu návrhu zmeny poľovnej vyhlášky pripomienkovaním predbežnej informácie – VLK požadoval odstránenie vlkov zo zoznamu živočíchov, ktorým je určovaný čas lovu z dôvodu, že vlci sú chránený živočích; ministerstvo pôdohospodárstva oficiálne začalo legislatívny proces zníženia ochrany vlkov (číslo procesu PI/2023/326)
  • 14. december – zaslali sme infožiadosti na ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva týkajúce sa poskytnutia informácií o stave legislatívnych procesov zmien vyhlášok a predpokladanom termíne ich ukončenia
  • 18. december – VLK sa stal signatárom otvoreného listu, ktorý adresovalo 296 organizácií na čele s European Environmental Bureau predsedníčke Európskeho parlamentu v spojitosti s jej snahami o zmenu statusu ochrany vlkov v Európe; organizácie namietali netransparentnosť celého procesu, zavádzajúce informácie, odklonenie sa od vedeckých poznatkov a nerešpektovanie verejnej mienky, ktorá podľa prieskumov stojí na strane zachovania prísnej ochrany vlkov
  • 20. december – ministerstvo pôdohospodárstva odmietlo sprístupniť LZ VLK ako členovi pracovnej skupiny pre určenie kvóty zápisnicu z rokovania pracovnej skupiny s odôvodnením, že zápisnicu nemajú
  • do konca roka nebol legálne ulovený žiadny vlk

• 2024

  • 31. január – minister životného prostredia bez udania dôvodu odvolal zástupkyňu VLK-a z Pracovnej skupiny pre manažment veľkých šeliem; na následnú písomnú žiadosť o uvedenie dôvodu minister nereagoval
  • 15. február – VLK zverejnil vlastný zápis zo zasadnutia pracovnej skupiny pre určenie kvóty lovu vlkov; zápis zverejnil z dôvodu, že ministerstvo pôdohospodárstva napriek opakovaným požiadavkám oficiálny zápis nespracovalo a neposkytlo ani členom pracovnej skupiny
  • 12. apríl – VLK požiadal štátnu ochranu prírody o zaslanie štúdie odhadu početnosti chránených druhov vlk dravý a rys ostrovid a štúdiu stupňa hybridizácie vlka dravého s príbuznými druhmi živočíchov (šakal zlatý, pes domáci), ktorú si objednala štátna ochrana prírody a ktorú realizoval tím vedcov z Českej zemědělskej univerzity, Karlovej univerzity, Ostravskej univerzity a odborníkov zo Štátnej ochrany prírody SR; poskytnutie štúdie bolo štátnou ochranou odmietnuté z dôvodu, že štúdiu síce autori štátnej ochrane odovzdali, ale štúdia bude verejnosti sprístupnená až po ukončení recenzného pripomienkovania a to spolu s oponentskými posudkami
  • 17. apríl – VLK ako člen poradného zboru poľovej oblasti Poľana namietal akékoľvek návrhy lovu vlkov, ktoré by nabádali k usmrcovaniu chránených druhov na poľovačkách
  • 30. máj – uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktorým uznal žalobu LZ VLK týkajúcu sa kvóty lovu vlkov pre poľovnú sezónu 2020/2021 ako dôvodnú; Najvyšší súd SR tak zrušil uznesenie Správneho súdu v Bratislave o odmietnutí žaloby a vrátil ju späť správnemu súdu na ďalšie konanie
  • 12. jún – štátnu ochranu prírody sme požiadali o poskytnutie všetkých kópií záznamov o love a úhyne vlkov od 15. januára 2021
  • 28. august – štátnej ochrane prírody sme adresovali druhú infožiadosť týkajúcu sa zaslania kompletnej štúdie odhadu početnosti chránených druhov vlk dravý a rys ostrovid a štúdiu stupňa hybridizácie vlka dravého s príbuznými druhmi živočíchov (šakal zlatý, pes domáci), ktorú si objednala štátna ochrana a ktorú realizovala Karlova univerzita v Prahe; štúdia bola poskytnutá a následne sme ju zverejnili
  • 11. september – odovzdanie hromadnej pripomienky LZ VLK k návrhu zákona o poľovníctve, v ktorej sme okrem iného požadovali zaradenie vlkov, medveďov a rysov medzi veľké šelmy s celoročnou ochranou, zrušenie lovu vlkov, či zákaz umiestňovania vnadísk do 3 km od ľudských sídiel a turistických chodníkov; hromadnú pripomienku podporilo 1 243 ľudí (číslo procesu LP/2024/437)
  • 24. október – prerokovanie hromadnej pripomienky k novele zákona o poľovníctve so zástupcami ministerstva pôdohospodárstva; požiadavky neakceptovali
  • 28. október – rokovanie pracovnej skupiny pre určenie kvóty lovu vlkov za účasti zástupcu LZ VLK; členovia pracovnej skupiny (s výnimkou VLK-a) nevedeli nič o výsledkoch genetických analýz populácie vlka, ktoré už pred niekoľkými mesiacmi boli doručené štátnej ochrane prírody; zástupca VLK-a ako jediný namietal určenie kvóty a požadoval nulový lov
  • 28. október – ministerstvo pôdohospodárstva určilo kvótu lovu vlkov pre poľovnú sezónu 2024/2025 v počte 74 vlkov; kvótu určili napriek celoročnej ochrane vlkov
  • 22. november – odpoveď ministerstva životného prostredia, ktorou odmietli LZ VLK sprístupniť interné analýzy uvádzané v materiáloch legislatívneho procesu rušenia ochrany vlkov; analýzy odmietli sprístupniť z dôvodu, že ich nemajú, hoci sa na ne v legislatívnych dokumentoch odvolávali
  • 26. november – odovzdanie spoločnej hromadnej pripomienky LZ VLK a organizácie Ursia k návrhu vyhlášky, ktorou ministerstvo životného prostredia rušilo celoročnú ochranu vlkov, znižovalo ich spoločenskú hodnotu a predlžovalo čas lovu bezprecedentne od 1. septembra; hromadnú pripomienku podporilo v priebehu niekoľkých dní 9 326 ľudí (číslo procesu LP/2024/593)
  • 27. november – odovzdanie spoločnej hromadnej pripomienky LZ VLK a organizácie Ursia k návrhu vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva, ktorou predlžovali dobu lovu vlka; hromadnú pripomienku podporilo v priebehu niekoľkých dní 4 316 ľudí (číslo procesu LP/2024/598)
  • 9. december – prerokovanie hromadnej pripomienky k novele vyhlášky so zástupcami ministerstva životného prostredia; požiadavky LZ VLK a Ursie neboli zástupcami ministerstva akceptované
  • v roku 2024 nebol legálne zastrelený žiadny vlk

• Celoročná ochrana bola zrušená 1. januára 2025

• 2025

  • 1. január – týmto dňom začala platiť novela vyhlášky č. 170/2021, ktorou ministerstvo životného prostredia zrušilo celoročnú ochranu vlkov, znížilo ich spoločenskú hodnotu na 1 500 eur a stanovilo dobu lovu vlkov už od 1. septembra, čím predĺžilo dobu lovu vlkov o dva mesiace oproti stavu pred zavedením celoročnej ochrany
  • 2. január – listom VLK požiadal štátnu ochranu prírody o zabezpečenie minimálne dvoch biologických vzoriek vhodných na analýzu DNA z každého uloveného vlka a ich poskytnutie autorom genetickej štúdie populácie vlkov; zároveň sme uviedli, že ak ŠOP SR nie je schopná zabezpečiť analýzu DNA zastrelených vlkov, žiadame odovzdanie vzorky DNA z každého zastreleného vlka Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK; odpoveď nám bola doručená 23. 1. 2025 – informovali nás, že nie sú povinní zaslať vzorky na rozbor autorom genetickej štúdie populácie vlkov, že oni sú oprávnení nakladať so vzorkami podľa svojho uváženia a analýza DNA sa bude vykonávať po verejnom obstarávaní a zverejnení zmluvy v centrálnom registri
  • 7. január – požiadali sme ministerstvo pôdohospodárstva o zaslanie záznamov o ulovení/úhyne vlkov od 1. januára; záznamy nám boli poskytnuté 28. januára; v januári bolo ulovených 23 vlkov
  • 13. január – prerokovanie hromadnej pripomienky LZ VLK a Ursie k novele vyhlášky poľovného zákona so zástupcami ministerstva pôdohospodárstva; požiadavky neboli akceptované
  • 20. január – Národné lesnícke centrum v rámci vybavenia žiadosti sprístupnilo LZ VLK gis vrstvu so zákazom lovu vlka, ktorých zákaz bol určený kvótou pre poľovnú sezónu 2024/2025
  • 25. február – VLK podal správnu žalobu voči Ministerstvu pôdohospodárstva SR v spojitosti s určením kvóty lovu vlkov v poľovnej sezóne 2024/2025
    apríl – spustili sme papierovú Petíciu za celoročnú ochranu vlkov; petíciu adresujeme Národnej rade SR a je preto potrebné zozbierať pod ňu 100 000 platných podpisov
  • 30. apríl – ministerstvo pôdohospodárstva členom pracovnej skupiny pre určovanie kvóty zaslalo informáciu o letnom monitoringu vlkov, ktorý bude prebiehať od 1. mája do 30. septembra
  • 2. jún – predsedovi pracovnej skupiny pre určenie kvóty lovu vlka sme navrhli aktualizáciu členov pracovnej skupiny doplnením druhého zástupcu LZ VLK a to advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej
  • 4. jún – požiadavka LZ VLK o doplnenie druhého zástupcu v pracovnej skupine bola odmietnutá
  • 4. jún – opätovne sme navrhli druhého zástupca LZ VLK v pracovnej skupine a uviedli, že ak účasť druhého zástupcu na najbližšom rokovaní bude zmarená, bude rokovanie nezákonné
  • 5. jún – návrh LZ VLK na druhého zástupcu v pracovnej skupine pre určenie kvóty lovu vlkov bol predsedom pracovnej skupinu akceptovaný
  • 9. jún – rokovanie pracovnej skupiny pre určenie kvóty lovu vlkov za účasti dvoch zástupcov LZ VLK
  • 3. júl – požiadali sme o zaslanie zápisnice z rokovania pracovnej skupiny pre určenie kvóty, keďže táto nebola členom pracovnej skupiny dosiaľ zaslaná, ako aj všetkých prezentácií a podkladov, ktoré tam odzneli; zápisnica bol zaslaná 29. júla, vyžiadané prezentácie boli zaslané iba čiastočne
  • 19. august – druhé rokovanie pracovnej skupiny pre určenie kvóty lovu vlkov za účasti dvoch zástupcov LZ VLK; na zasadnutí VLK vzniesol zásadné námietky proti určeniu kvóty, namietal porušenie štatútu pracovnej skupiny a chýbajúce podklady; počas zasadnutia bola zhruba na 20 minút prizvaná zástupkyňa dvoch ďalších organizácií, ktorá predniesla ich námietky a požadovala určenie nulovej kvóty
  • 22. august – členovia pracovnej skupiny pre určenie kvóty zastupujúci VLK-a zaslali písomné námietky k určeniu kvóty lovu vlkov v poľovnej sezóne 2025/2026 a potvrdili požiadavku, aby kvóta nebola určená z dôvodov porušovania programu starostlivosti o vlka pri určovaní kvóty
  • 27. august – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora zverejnila informácie ku kvóte, kde v závere uviedli „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozhodne o konečnej podobe kvóty po ukončení monitoringu 30. septembra 2025 a vyhodnotení všetkých vstupných údajov.“
  • 28. august – ministerstvo pôdohospodárstva, napriek námietkam LZ VLK ako člena pracovnej skupiny, určilo kvótu lovu vlkov pre poľovnú sezónu 2024/2025 v počte 74 jedincov a okrem iného umožnilo ich lov od 1. septembra