VLK a ochrana vlka. Roky boja za šelmu. 1993 – 2020

  • 1973

    • na severovýchode Slovenska, v pohorí Čergov vznikla neformálna a underground lesná skupina WOODCRAFT, neskôr premenovaná na VLK (Výbor Ľudovej Kontroly)
  • 1974

    • začiatok spolupráce s Krajským ústavom štátnej ochrany prírody v Prešove, predovšetkým s RNDr. Jozefom Voskárom, ktorý študoval ekológiu vlka v oblasti Karpát a botanikom RNDr. Ľudovítom Dostálom.
    • Monitoring výskytu vlka predovšetkým v Levočských vrchoch, Čergove, Laboreckej vechoviny a Bukovských vrchov.
    • Príprava podkladov na zákaz používania jedov pri lovu vlka, zákaz používania pascí a zmena doby lovu vlka.
  • 1975

    • Do tohto roku nemal vlk žiadnu ochranu, poľovníci ho lovili celoročne bez akýchkoľvek obmedzení. Za ulovenie vlka bola vyplácaná odmena 2000 Kčs, znížená neskôr na 500 Kčs. V roku 1975 sa podarilo presadiť, so zásadným diplomatickým vplyvom RNDr. Jozefa Voskára, čiastočnú ochranu s dobou lovu vlkov od 16. 9. do 28. 2. Obmedzenia lovu počas poľovnej sezóny neboli žiadne. Tento stav pretrval do roku 1994.
  • 1980

    • VLK legalizoval sčasti svoju činnosť v jedinej oficiálnej organizácii schválenej režimom, vznikla ZO SZOPK VLK
  • 1993

    • ZO SZOPK VLK zaniklo, radikálni členovia založili Lesoochranárske zoskupenie VLK, organizáciu založenú na princípoch hlbokej ekológie s hlavnou víziou záchrany prirodzených lesov.
  • 1993

    • začala desaťročná kampaň, plánovaná do roku 2003, ktorej cieľom bola zmena verejnej mienky v prospech vlka, prvé mediálne zmienky o funkcii vlka v našich ekosystémoch a o potrebe chrániť túto šelmu; osvetové a mediálne aktivity sa následne stali trvalou a významnou súčasťou aktivít VLKa, predovšetkým do roku 2003
  • 1994

    • podarilo sa presadiť celoročnú ochranu vlka prostredníctvom zákona č. 287/1994 o ochrane prírody a krajiny, avšak poľovníci rešpektovali iba poľovnú legislatívu – vyhlášku č. 172/1975, ktorá lov vlkov umožňovala od 16. 9. do 28.2. Spory, ktoré viedla SIŽP ukončoval Najvyšší súd SR v prospech poľovníkov. Stav legislatívneho rozporu a nerešpektovanie ochrany vlkov poľovníkmi pretrval do roku 1999.
  • 1995

    • začiatok spolupráce s poľskou organizáciou Pracownia na rzecz wszystkich istot, medzinárodný aspekt ochrany vlka sa stáva trvalou súčasťou našej práce
  • 1996

    • VLK začal organizovať Vlčie dni, intenzívne niekoľkotýždňové aktivity venované osvete zameranej na ochranu vlkov, ktoré vychádzali zo staroslovanskej mytológie, v ktorej bol vlk apotropaické zviera, spolupráca s pražským mytológom Zdeňkom Váňom
  • 1997

    • VLK spolu s Pracownia na rzecz wszystkich istot a International Wolf Federation organizuje v poľskom Krosne a následne v Prešove veľkú demonštráciu, za účasti dvesto účastníkov, proti plánovanému odstrelu 93 vlkov v Podkarpatskom vojvodstve a za zavedenie celoročnej ochrany vlka na Slovensku
  • 1998

    • príprava eliminácie škôd spáchaných vlkmi na hospodárskych zvieratách nasadením pastierskych psov
  • 1999

    • VLK zadal celoslovenský prieskum verejnej mienky s otázkami zameranými na vlkov (realizoval FOCUS, otázky zamerané na dôležitosť, prospešnosť a ohrozovanie ľudí); prieskum pomohol nastaviť priority v oblasti osvety
    • MŽP zorganizovalo seminár o budúcej ochrane vlkov, na ktorom v úzkom kruhu s vylúčením zástupcov VLKa rozhodli o zosúladení poľovnej a ochranárskej legislatívy a zrušení celoročnej ochrany
    • MŽP SR vyhláškou č. 93/1999 zrušilo celoročnú ochranu a povolilo lov vlkov od 1. 11. do 15. 1., rovnakým spôsobom bola zmenená aj vyhláška 172/1975. Naďalej neboli zavedené žiadne obmedzenia lovu počas poľovnej sezóny. Legislatíva naďalej umožňovala legálne zlikvidovať celé svorky a teoreticky i všetkých vlkov. Vlkov bolo možné loviť na spoločných poľovačkách, individuálne, bez obmedzenia počtu ulovených vlkov. Ochrana vlkov v pohraničnom území s Poľskom ani v koridoroch do Maďarska a Čiech nebola zabezpečená. Do roku 2001 sa mal zmonitorovať stav vlčej populácie a zhodnotiť dopad povoleného lovu.
    • VLK vydal brožúru „Obnovenie tradície využívania pastierskych strážnych psov“
    • nasadzovanie pastierskych psov na salaše, výcvik, vyhodnotenie výsledkov
  • 2000

    • VLK vyvíjal cielené osvetové aktivity v oblastí Kysúc, ktoré sú prirodzeným koridorom vlkov do Čiech. Súčasťou boli prieskumy verejnej mienky na začiatku a konci; o 8% sa znížil strach z vlkov, o 12% stúpol negatívny postoj k zabíjaniu vlkov a o 12% informovanosť o možnostiach ochrany hospodárskych zvierat.
    • ukončenie výskumu, ktorého praktickú časť pomáhal zabezpečovať VLK, zameraného na potravu vlkov, areál výskytu vlkov a rozšírenia nebezpečného infekčného ochorenia klasického moru ošípaných v populácii diviakov; výsledky preukázali pozitívny vplyv vlkov na zdravie diviakov a nešírenie vírusu vlkmi. Začiatok propagácie výsledkov výskumu širokej verejnosti, odbornej verejnosti, štátnym inštitúciám a Európskej komisii.
    • začiatok projektu zameraného na správnu tradičnú výchovu pastierskych strážnych psov; umiestňovanie a asistencia pri správnej výchove šteniat na vybraných salašoch
  • 2001

    • MP a MŽP potvrdilo, že žiadnu analýzu dopadu lovu vlkov štátne inštitúcie neuskutočnili
    • VLK sa zúčastnil veľkoplošného sčítania šeliem na Poľane, ktoré preukázalo 5-násobné nadhodnotenie početnosti vlkov udávanej v poľovníckej štatistike oproti reálnemu stavu
    • VLK vydal knihu O vlkoch a ľuďoch
    • zástupca VLKa bol menovaný za člena Komisie pre veľké šelmy zriadenej ministrom životného prostredia a ministrom pôdohospodárstva
    • VLK zorganizoval medzinárodnú konferenciu na Táloch zameranú na prirodzené lesy; prezentované boli aj výsledky výskumu o more diviakov a pozitívnom vplyve vlkov
  • 2002

    • VLK vyvolal záujem a tlak verejnosti v spolupráci so spriatelenými miestnymi organizáciami v susedných štátov, v dôsledku ktorého bola zavedená celoročná ochrana koridorov do Čiech a Maďarska – časť územia CHKO Kysuce a časť územia NP Slovenský kras. Obdobný postup VLK uplatnil i v spojitosti so zlepšením ochrany pohraničnej oblasti s Poľskom.
  • 2003

    • napriek protestom VLKa, zaviedol štát v zákone o ochrane prírody vyplácanie škôd poľovníkom za zver strhnutú vlkmi
  • 2004

    • vstup SR do Európskej únie – v prístupových rokovaniach do EÚ si Slovensko v Európskej direktíve 92/43/EEC uplatnilo výhradu voči vlkovi z Annexu IV (druhy, ktoré vyžadujú striktnú ochranu). Vlk zostal bez výhrady v Annexe II, kde je uvedený ako prioritný druh, na ochranu ktorého sa vyžaduje ustanovenie špeciálnych území ochrany (napr. NATURA 2000).
    • VLK pripravil verejnú výzvu na zavedenie celoročnej ochrany vlkov, ku ktorej sa pridalo 45 signatárov
    • VLK adresoval list zástupcom EK, v ktorej upozornil na zlú situáciu vlkov na Slovensku a požiadal o zmenu európskej legislatívy tak, aby sa ochrana vlkov zlepšila
    • VLK požiadal ministra financií o aktívne presadzovanie celoročnej ochrany vlkov – súvis so stámiliónovými finančnými stratami zapríčinenými kolobehom nebezpečného vírusu medzi ošípanými a diviakmi. 93% lokalít s týmto vírusovým ochorením u diviakov je v časti Slovenska, kde vlci nežijú. K listu získal VLK podporu 20 enviro organizácií.
    • vyvolávanie medzinárodného tlaku spriatelenými organizáciami a verejnosťou, napr. protesty pred ambasádami SR v Poľsku a Čechách proti strieľaniu vlkov na Slovensku; písomný protest českého ministra životného prostredia a podobne
    • štát schválil územia NATURA 2000, pričom v 72 z nich je vlk uvedený ako predmet ochrany. Spôsob lovu a ochrana vlkov v týchto územiach zostala rovnaká ako mimo nich.
  • 2005

    • VLK sa zapojil do procesu novelizácie vyhlášky č. 24/2003 k zákonu o ochrane prírody a krajiny, ktorá mala čiastočne vyriešiť neochranu vlkov v NATURA územiach. Cieľom bolo v medzirezortnom pripomienkovaní v spolupráci s MŽP SR presadiť celoročnú ochranu vlkov v jadrovom území ich výskytu, čiže v územiach národných parkov a podľa návrhu VLKa aj v ich ochranných pásmach. Ministerstvo pôdohospodárstva akceptovanie návrhu celoročnej ochrany v národných parkoch podmienilo predĺžením lovu vlkov na zvyšnom území od 15. 9. do 28. 2. MŽP SR s návrhom MP SR nesúhlasilo a túto časť novely z rokovaní stiahlo.
    • VLK prostredníctvom infožiadostí získal potvrdenia, že MP SR nemá znalosti o aktuálnom stave, vývoji a love vlčej populácie na Slovensku – dáta boli žiadané za roky 1990 – 2005
    • VLK upozornil na zlú situáciu vlkov na Slovensku členov jadrovej skupiny LCIE (Large Carnivore Initiative for Europe)
  • 2006

    • VLK zaslal Európskej komisii list o nedodržaní predvstupového záväzku Slovenska zaviesť celoročnú ochranu vlkov v jadrovom území ich výskytu, poukázal na problémovú situáciu vlkov na Slovensku a sťažoval sa na strieľanie vlkov počas poľovnej sezóny bez akýchkoľvek obmedzení
    • VLK publikoval otvorenú výzvu adresovaná ministrom MŽP SR a MP SR, aby sprísnili ochranu vlkov
    • VLK adresoval sťažnosť Európskej Komisii, v ktorej upozornil na zlú situáciu vlkov na Slovensku začiatok riešenia strieľania vlkov na Slovensku na európskej úrovni vo vzťahu k porušovaniu európskej smernice
    • Prezídium policajného zboru SR dalo podnet na presne neurčených pracovníkov sekcie MPSR za nevykonanie potrebných krokov na zamedzenie nekontrolovaného odstrelu vlkov na Slovensku
  • 2008

    • VLK si vyžiadal z ministerstiev ŽP a pôdohospodárstva informácie, koľko vlkov bolo ulovených v NATURA územiach vyhlásených pre ochranu vlkov jednotlivo za roky 2004 až 2008. A tiež akým spôsobom je zabezpečená regulácia lovu a kto o nej rozhoduje. Ministerstvá v odpovedi uviedli, že požadované informácie nemajú k dispozícii.
  • 2009

    • VLK zaslal infožiadosti na ministerstvá ŽP a pôdohospodárstva, lesné úrady a Národné lesnícke centrum so žiadosťou o uvedenie reálnych počtov vlkov na Slovensku. Žiadne neposkytli, lebo okrem nereálnych Poľovníckych štatistík iné dáta nemajú.
    • poľovníci vyhláškou č. 344/2009 s účinnosťou od 1. 9. 2009 zaviedli lov vlkov od 1. 10. do 31. 1. čím nerešpektovali ochranu danú platnou vyhláškou č. 24/2003, ktorá lov povoľovala od 1. 11. do 15. 1. Opäť nastal rozpor v legislatíve.
    • VLK podával trestné oznámenia, ktoré odmietala nielen polícia, ale sankcie neriešila ani Slovenská inšpekcia životného prostredia, napriek tomu, že vlci boli lovení v čase ochrany, ktorú určovala vyhláška k zákonu o ochrane prírody a krajiny. Problém úrady neriešili, zrejme z dôvodov, že v minulosti pri nesúlade legislatívy Najvyšší súd rozhodoval v prospech poľovníkov.
    • prvý krát ministerstvo pôdohospodárstva určilo kvótu lovu vlka
    • VLK získal znenie kvóty cez infožiadosť (obdobne aj v nasledujúcich rokoch)

    kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 140 vlkov
    kvóta určovala len počet, umožňovala lov na spoločných poľovačkách
    lov bol povolený od 1.10. do 31.1. (v rozpore s ochranou danou zákonom o ochrane prírody)
    počet usmrtených vlkov: 138

  • 2010

    • novela zákona o poľovníctve; určovanie kvóty lovu vlka bolo zaradené do právomocí ministerstva pôdohospodárstva
    • VLK zapojil do riešenia sťažnosti právnu kanceláriu JUDR. Rajtákovej, ktorá v mene VLKa zaslala sťažnosť Európskej komisii, v ktorej poukázala na strieľanie vlkov v NATURA územiach a na zmenu poľovnej legislatívy, ktorá predĺžila lov vlkov v rozpore s ich ochranou určenou vo vyhláške k zákonu o ochrane prírody a krajiny. V sťažnosti bolo upozornené aj na problémy vlkov v panónskom biogeografickom regióne.

    kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 150 vlkov
    kvóta určovala len počet, umožňovala lov na spoločných poľovačkách
    lov bol povolený od 1.10. do 31.1. (v rozpore s ochranou danou zákonom o ochrane prírody)
    počet usmrtených vlkov: 158

  • 2011

    • VLK prostredníctvom právnej kancelárie podal vo februári ďalšiu sťažnosť EK, v marci a v októbri ich doplnil zaslaním informácií o love vlkov v NATURA územiach.
    • VLK sa stal členom Pracovnej skupiny pre manažment veľkých šeliem – poradného orgánu ministra životného prostredia
    • poľské národné parky v pohraničí so Slovenskom informujú poľského ministra o situácii vlkov, ktoré ako teritórium využívajú obe krajiny, pričom v Poľsku sú chránené a na Slovensku strieľané (v liste použili informácie poskytnuté VLKom) a požiadali o riešenie tejto nepriaznivej situácie
    • česká organizácia Hnutí DUHA zaslala Európskej komisii sťažnosť z dôvodu strieľania vlkov na Slovensku; v roku 2012 ju doplnilo (informácie k sťažnosti poskytol VLK)
    • maďarské organizácie Nimfea a Nature Conversation Association zaslali sťažnosť Európskej komisii z dôvodu strieľania vlkov na Slovensku

    kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 120 vlkov
    kvóta určovala len počet, umožňovala lov na spoločných poľovačkách
    lov bol povolený od 1.10. do 31.1. (v rozpore s ochranou danou zákonom o ochrane prírody)
    počet usmrtených vlkov: 134

  • 2012

    • poľská organizácia Pracownia na rzecz wszystkich istot zaslala Európskej komisii sťažnosť z dôvodu strieľania vlkov na Slovensku (informácie k sťažnosti poskytol VLK)
    • VLK opätovne doplnil sťažnosť adresovanú EK
    • VLK zaslal list na EK, z dôvodu nečinnosti EK vo vzťahu k sťažnosti VLKa, ktorú v tom čase už VLK 4x doplnil o nové informácie
    • VLK podnietil verejnosť k zasielaniu osobných listov Európskej komisii vo veci sťažnosti VLKa; verejnosť EK zaslala viac ako tisíc originálnych listov na podporu riešenia sťažnosti VLKa a zlepšenia ochrany vlkov na Slovensku
    • poľovníci zmenili vyhlášku č. 344/2009, ktorou zabezpečili zosúladenie času lovu vlkov s vyhláškou k zákonu o ochrane prírody, lov vlka je možný od 1. 11. – do 15. 1. Legislatívny rozpor bol odstránený na základe žiadosti EK, v rámci riešenia sťažnosti VLKa týkajúcej sa situácie vlkov na Slovensku

    kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 130 vlkov
    kvóta umožňovala lov na spoločných poľovačkách
    lov bol povolený od 1.11. do 15.1. (skrátenie doby lovu v prospech vlkov, trvalo platné v ďalších rokoch)
    počet usmrtených vlkov: 150

  • 2013

    • EK voči Slovensku začala konanie o porušení č. 2013/4081 (infringement) za porušovanie európskej smernice a nezabezpečenia ochrany vlkov, z dôvodu nesúladu kvóty pre lov s požiadavkami na zachovanie alebo obnovu populácie vlka podľa smernice 92/43/EHS
    • v kvóte bol prvý krát zakázaný lov na spoločných poľovačkách, bola zavedená povinnosť zavolať na miesto ulovenia zástupcu štátnej ochrany prírody SR, vo všetkých územiach NATURA 2000 určených pre ochranu vlkov bol lov vlkov vylúčený

    kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 80 vlkov (významný pokles kvóty oproti predošlým rokom; pokles udržaný trvalo)
    povolený iba individuálny lov (novo zaradená podmienka)
    povinnosť privolať zástupcu štátnej ochrany k ulovenému vlkovi (novo zaradená podmienka)
    lov nepovolený v NATURA územiach (novo zaradená podmienka)
    počet usmrtených vlkov: 28

  • 2014

    • bola stanovená spoločenská hodnota vlka vo výške 2000 eur vyhláškou č. 421/2013
    • zmena vyhlášky 24/2003, ktorou bola rozšírená celoročná ochrana vlkov v katastroch obcí v prihraničnom pásme s Poľskom (okrem okresu Stará Ľubovňa)
    • zmena poľovnej vyhlášky 344/2009, ktorou bola rozšírená celoročná ochrana vlkov v katastroch obcí v prihraničnom pásme s Poľskom (okrem okresu Stará Ľubovňa)
    • VLK vydal osvetový leták Máme radi vlkov

    kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 80 vlkov
    povolený iba individuálny lov
    povinnosť privolať zástupcu štátnej ochrany k ulovenému vlkovi
    v kvóte sa neobjavilo zamedzenie lovu v NATURA územiach
    počet usmrtených vlkov: 56

  • 2015

    • VLK spustil petíciu Máme radi vlkov, ktorej cieľom bolo skompletizovanie celoročnej ochrany v pohraničnom území s Poľskom a zákaz lovu vlka v katastroch, do ktorých zasahujú územia NATURA 2000 vyhlásených na ochranu vlkov; v podpisových archoch VLK ministerstvu odovzdal 25 000 podpisov
    • VLK prijal pozvanie za člena Komisie pre určovanie kvót; následne v komisii vystupoval proti opätovnému zavedeniu spoločných poľovačiek a presadzoval požiadavky uvedené v petícii Máme radi vlkov. Do podmienok kvóty bolo vrátené zastavenie lovu v NATURA územiach.

    kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 90 vlkov
    povolený iba individuálny lov;
    povinnosť privolať zástupcu štátnej ochrany k ulovenému vlkovi
    vlkov nie je možné strieľať v NATURA územiach (opätovne zaradená podmienka)
    vlkov nie je možné strieľať v prihraničnom území okresu Stará Ľubovňa (novo zaradená podmienka)
    počet usmrtených vlkov: 43

  • 2016

    • Ministerstvo životného prostredia schválilo Program starostlivosti o vlka; členom pracovne skupiny bol aj VLK, avšak nie všetky námietky VLKa boli do finálneho dokumentu zapracované
    • EK oznámila VLKu, že z dôvodu náprav v zabezpečení ochrany vlkov uvažuje ukončiť konanie o porušení 2013/4081 voči Slovensku
    • VLK listom požiadal EK, aby pokračovala v konaní o porušení proti SR z dôvodu opätovného zavedenia spoločných poľovačiek na vlka v oblasti Poľany; EK v reakcii požiadalo MŽP SR o vysvetlenie
    • verejnosť sa pripojila k výzve VLKa a opätovne zasielali listy EK
    • VLK prostredníctvom právnej zástupkyne zaslal EK list, v ktorom z dôvodov uvedených v liste nesúhlasil s ukončením konania o porušení, keďže Sovensko napriek pozitívnemu posunu nenapravila všetky nedostatky zo vzťahu k zabezpečeniu priaznivého stavu populácie vlka

    kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 70 vlkov
    povolený individuálny lov okrem územia Poľany, kde ministerstvo svojvoľne povolilo spoločné poľovačky
    povinnosť privolať zástupcu štátnej ochrany k ulovenému vlkovi
    vlkov nie je možné strieľať v NATURA územiach,
    vlkov nie je možné strieľať v prihraničnom území okresu Stará Ľubovňa,
    vlkov nie je možné strieľať v panónskom biogeografickom regióne (novo zaradená podmienka)
    počet usmrtených vlkov: 48

  • 2017

    • VLK zaslal ministrovi ŽP návrh na zmenu vyhlášky 24/2003 z dôvodu prehodnotenia zmeny rozsahu územnej a časovej doby ochrany vlka

    kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 76 vlkov
    povolený iba individuálny lov
    povinnosť privolať zástupcu štátnej ochrany k ulovenému vlkovi
    vlkov nie je možné strieľať v NATURA územiach,
    vlkov nie je možné strieľať v prihraničnom území okresu Stará Ľubovňa,
    vlkov nie je možné strieľať v panónskom biogeografickom regióne
    počet usmrtených vlkov: 40

  • 2018

    • VLK požiadal ministerku pôdohospodárstva o určenie nulovej kvóty; súčasťou žiadosti boli informácie a mapy výskytu vlkov a moru ošípaných
    • VLK požiadal ministra životného prostredia a presadzovanie nulovej kvóty; súčasťou žiadosti boli informácie a mapy výskytu vlkov a moru ošípaných
    • VLK požiadal poradné zbory okresných úradov o určenie nulovej kvóty
    • VLK, MŽP SR a ŠOP SR presadzovali na komisii určenie nulovej kvóty

    kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 70 vlkov
    povolený individuálny lov
    povinnosť privolať zástupcu štátnej ochrany k ulovenému vlkovi
    vlkov nie je možné strieľať v NATURA územiach,
    vlkov nie je možné strieľať v prihraničnom území okresu Stará Ľubovňa,
    vlkov nie je možné strieľať v panónskom biogeografickom regióne
    zákaz lovu vlka v poľovnom revíri združenia, ktoré bolo riešené na základe trestného oznámenia VLKa (novo zaradená podmienka)
    počet usmrtených vlkov: 31

  • 2019

    • výzva 29 organizácií na zastavenie lovu vlkov a zavedenie celoročnej ochrany
    • VLK požiadal ministerku pôdohospodárstva o určenie nulovej kvóty
    • VLK požiadal ministra životného prostredia a presadzovanie nulovej kvóty

    kvóta určená ministerstvom pôdohospodárstva: 35 vlkov

  • 2020

    • LZ VLK požiadal v pripomienkovom konaní o zmenu poľovného zákona a príslušných dvoch vyhlášok, pričom do schválenia týchto legislatívnych zmien je nutné určenie nulovej kvóty pre lov vlka.

Záver:

K poklesu počtu ulovených vlkov a k zlepšeniu situácie vlkov pomohli najmä tieto opatrenia dosiahnuté dlhodobými aktivitami LZ VLK:

  • poľovnícka legislatíva bola zjednotená s ochranárskou v prospech ochrany vlkov
  • vlkov prestali strieľať v neobmedzenom počte
  • vlkov prestali strieľať na spoločných poľovačkách
  • bola zavedená povinnosť privolať ku každému ulovenému vlkovi zástupcu štátnej ochrany (táto podmienka eliminovala legalizovanie úlovkoch vlkov zastrelených počas doby ochrany)
  • v legislatíve bola ustanovená celoročná ochrana vlkov v koridoroch do Čiech a Maďarska
  • v legislatíve bola ustanovená celoročná ochrana vlkov pozdĺž celej hranice s Poľskom (okrem okresu Stará Ľubovňa)
  • bolo zastavené usmrcovanie vlkov v okrese Stará Ľubovňa
  • bolo zastavené usmrcovanie vlkov v územiach európskeho významu NATURA 2000 (cca 435 000 hektárov)
  • bolo zastavené usmrcovanie vlkov v panónskom biogeografickom regióne, čím bola zabezpečená ochrana vlkov na juhu Slovenska a v pohraničí s Maďarskom
  • vlkovi bola určená spoločenská hodnota 2000 eur

Rozsah územných obmedzení lovu vlkov od roku 2016:
 Rozsah územných obmedzení lovu vlkov od roku 2016